 |
| Ruské rakety S400 dodané Turecku |
Gabriel Gačko
28.11.2019 HlavnéSprávy
V centrále NATO musia riešiť ďalší problém, ktorý seriózne poškodzuje už aj tak silne naštrbenú reputáciu celého paktu. Podľa informácií, ktoré presiakli na verejnosť, Ankara totiž odmieta podporiť plány NATO ohľadne obrany Pobaltia a Poľska pred údajnou ruskou vojenskou hrozbou. Informáciu potvrdili agentúre Reuters štyria vysoko postavení činitelia severo-atlantického paktu
Podľa ich svedectva je Turecko odhodlané blokovať iniciatívy NATO v Pobaltí do tej doby, pokým NATO nezmení svoj negatívny postoj k tureckej vojenskej operácii „Prameň mieru“ na severe Sýrie. Ankara odmieta podpísať plány smerujúce k ďalšej militarizácii pobaltských republík a Poľska pod zámienkou ich údajnej obrany v prípade konfliktu s Ruskom. Naopak, Ankara dôrazne požaduje, aby NATO podporilo jej vlastné vojenské aktivity na severe Sýrie a uznalo kurdské milície YPG za teroristickú organizáciu.
Spor Turecka s ostatnými členmi NATO kulminuje v najmenej vhodnom čase, keď tento vojenský pakt musí čeliť kritike zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa a francúzskej hlavy štátu Emmanuela Macrona, podľa ktorého je NATO v stave „mozgovej mŕtvice“. Bez tureckého súhlasu nie je možné dosiahnuť konsenzus 29 členských štátov v otázke ďalšieho vojenského zastrašovania Ruska prostredníctvom zvyšovania vojenského arzenálu NATO na území pobaltských republík a Poľska.
Stúpenci protiruskej agendy v centrále NATO obviňujú Turecko z toho, že blokovaním vojenského plánovania v Pobaltí a Poľsku tak Ankara degradovala východných Európanov na svojich rukojemníkov, ktorých zneužíva na presadenie vlastných cieľov a získanie ústupkov zo strany ostatných členov NATO.
Nesúlad medzi prioritami Ankary a jej partnerov v NATO s veľkou pravdepodobnosťou negatívne poznamená aj nadchádzajúci summit NATO v Londýne (3. – 4. decembra), ktorý mal byť oslavou 70.-tého výročia založenia vojenského paktu.
Vzhľadom na pretrvávajúce rozpory v hodnotení aktivít Turecka v Sýrii už francúzsky prezident Macron, nemecká kancelárka Angela Merkelová a britský premiér Boris Johnson avizovali, že počas summitu sa chcú osobitne stretnúť s tureckým prezidentom Tayyip Erdogan, aby s nim prediskutovali vzniknutú situáciu a pokúsili sa nájsť nejaké riešenie.
