Čína po eskalácii obchodnej vojny s USA nakupuje zlato a zbavuje sa dolára

26.6.2019 HlavnéSprávy
Ceny zlata dosiahli šesťročné maximum, v pondelok sapredávalo za cenu 1403 dolárov za uncu a jeho cena naďalej rastie. Čína hromadí svoje zlaté zásoby a ustupuje od dolára. Čínska národná banka nakúpila od decembra viac ako 70 ton zlata, hovorí World Gold Council (WGC). Dovtedy Čínskacentrálna banka nehlásila nákupy tohto drahého kovu počasdoby viac ako dvoch rokov. Oficiálne množstvo zlata sa v Čínenemenilo od októbra roku 2016 do novembra roku 2018Ilustračné foto


Čínske nakupovanie zlata prichádza v čase, keď aj ostatné centrálnebanky nakupujú tento drahý kov v rekordnom množstve. Rusko je vrebríčku nakupujúcich na špici, svoje zásoby za minulý rok zvýšilopribližne o 274 ton. Počas prvých piatich mesiacov Rusko nakúpiloďalších 78 ton. Teraz drží približne 3,7 % svetových zásob.

Zlaté zásoby centrálnych bánk vyrástli o 651,5 ton len v roku 2018,vykazujú dáta WGC.

Analytici hovoria, že Čína nakupuje zlato, aby rozriedila svoje rezervysmerom od amerického dolára. Krajina v poslednej dobe predávaamerické cenné papiere.

Zlato Čína nakupuje aj kvôli prebiehajúcej obchodnej vojne s USA.

“Peking sa bojí, že vzájomné vzťahy medzi Čínou a USA sa môžu eštezhoršiť, takže čínska centrálna banka začala rozširovať svoje zlatérezervy,” vyhlásil Tom McGregor, pekingský žurnalista a politickýanalytik. Dodal, že zlato je bezpečná investícia.

Obchodné nezhody medzi USA a Čínou sa objavili vlani v júni po tom, čo sa prezident Donald Trump rozhodol uvaliť 25 % sadzby cla načínsky tovar v hodnote 50 miliárd dolárov v snahe znížiť obchodný deficit. Od tej doby si obe krajiny vymenili niekoľko sérií odvetnýchkrokov.

Na konci mája Washington zvýšil clá na ďalší čínsky tovar v hodnote200 miliárd dolárov o 25 %. Peking reagoval tým, že oznámil zvýšenie sadzieb až o 25 percent na dovoz z USA vo výške 60 miliárd dolárov od júna.

K následkom americko–čínskeho obchodného konfliktu sa vyjadril skôraj Medzinárodný menový fond, ktorý vo svojej správe po stretnutífinančnej dvadsiatky v Japonsku 8. a 9. júna uviedol, že kvôli tejto vojne môže do roku 2020 svetový HDP prísť 0,3 %.