Odpoveď na americkú agresiu. Venezuela formuje jednotky venezuelských dobrovoľníkov

Část venezuelských občanských milicí
hlídkuje v ulicích  ozbrojená

30. 1. 2019 RusVesna a HlavnéSprávy
Portál RusVesna si všíma slová venezuelského prezidenta Madura, ktorý tvrdí, že Venezuela bude vždy vďačná Rusku a pomoc, ktorú Rusi Venezuele poskytli v zápase s USANa snímke ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) a venezuelský prezident Nicolas Maduro


Rusi podporujú Venezuelu, vojensky, ekonomicky i na medzinárodnej úrovni v OSN, kde kooperujú svoju činnosť v otázke Venezuely s Iránom, Čínou, Kubou, Nicaraguou, Salvadorom a Bolíviou.

Venezuelský prezident potvrdil, že Venezuela bude rozširovať spoluprácu s Ruskom, Čínou, Iránom a blízkymi krajinami. Takisto Maduro uviedol, že venezuelskí vojaci majú za sebou ruský výcvik (letectvo, námorníctvo, špeciálne jednotky, PVO) a vo Venezuele sa nachádzajú aj ruskí inštruktori.

Podľa niektorých ruských analytikov, to čo sa momentálne deje vo Venezuele je obdoba americkej farebnej revolúcie v Kyjeve v roku 2014. Ak Maduro bude reagovať ako Janukovyč, bude mu hroziť aj Janukovyčov osud. Janukovyč sa zľakol vyhrážok Západu a proti Majdanu, ktorí vyprovokovali americkí a európski špecialisti, silovo nezasiahol, čo sa mu stalo osudné.

Ak však Maduro bude reagovať podobným spôsobom ako Iránci minulý rok, keď sa im Američania pokúšali cez sociálne napätia vyprovokovať farebnú revolúciu, alebo Číňania počas “dáždnikovej revolúcie” v Honkongu, môže si svoj vplyv v krajine udržať. Venezuelská armáda a sformované jednotky venezuelských dobrovoľníkov dokážu situáciu udržať pod kontrolou.

Ku kontrole stačí v prvom rade eliminovať “roztlieskávačov majdanu”. V dave sa nachádzajú vycvičení iniciátori, ktorý formujú a riadia akcie protestu. Týchto “roztlieskavačov” je možné v dave pomerne jednoducho identifikovať. Nasledovať bude buď priama eliminácia týchto jedincov, tak ako to urobili Iránci, alebo “návšteva vládnych agentov tajných služieb či členov kriminálneho podsvetia v domovoch spomenutých roztlieskávačov”. Pred roztlieskavačmi sa objavia dve cesty – pokračovať v revolte a doslovne skončiť alebo sa stiahnuť a zachrániť sa. Samozrejme financie, ktoré dostali roztlieskavači od Američanov si môžu ponechať (to urobili Číňania), dokonca ich môžu štátne orgány určitú dobu aj chrániť pred možnou pomstou opozície (čínska skúsenosť).

Počas majdanu v Kyjeve vystupovala v uliciach aj Nulandová. Išlo o propagandistickú akciu, ktorá mala vyslať signál k váhajúcim Ukrajincom i demonštrantom, že USA stoja za nimi a situácia je pod kontrolou. Netreba špeciálne pripomínať, že aj keď v Kyjeve išlo podľa amerických predstáv “všetko ako po masle”, bezpečnostné krytie Nulandovej bolo náročné a na vysokej profesionálnej úrovni. V Caracase americkí diplomati do ulíc nevyjdú, najmä nie v prvej fáze, pretože ak budú venezuelské bezpečnostné sily reagovať tvrdo a odhodlane, znamenalo by opustenie budovy americkej ambasády pre amerických diplomatov priveľké bezpečnostné riziko.

Ak sa teda Maduro rozhodne inšpirovať čínskymi a iránskymi vzormi antimajdanu, môže sa mu podariť dostať situáciu pod kontrolu. Formy antimajdanu majú rozpracované aj Francúzi, ktorí už nasadili proti “žltým vestám” promacronovské “červené vesty” (platení promacronovskí demonštranti, policajti a agenti v civile so skúsenosťami z potláčania demonštrácií a revolt) a samozrejme aj Rusi, ktorí pracujú na oveľa vyššej úrovni ako Iránci.

Jednotky venezuelských dobrovoľníkov majú teda vo Venezuele Madurovi pomôcť zažehnať nebezpečenstvo revolty. Dobrovoľníci budú slúžiť v miestach vlastných domovov, kde pomerne dobre poznajú situáciu a pomáhať príslušníkom armády i polície. (Dobrovoľníci sú však dokladom, že Maduro sa nechce spoliehať len na vernosť armády a polície). Jednotky provládnych dobrovoľníkov znamenajú pre demonštrantov vysoké riziko, pretože v mnohých prípadoch osobne poznajú členov demonštrácii. Ak sa bude všetko vyvíjať podľa princípov antimajdanu, podarí sa prerušiť horizontálne prepojenie Guaidóa s ulicou. To nakoniec môže zapríčiniť, že Guaidó utečie najprv na americkú ambasádu a nakoniec preč z krajiny.

O tom, že Guaidóovi hrozí reálne nebezpečenstvo svedčí aj nervózna reakcia Johna Boltona. Portál RusVesna informuje o slovách Boltona, ktorý pohrozil “vážnymi dôsledkami” pre všetkých, kto by chceli uškodiť samozvanému venezuelskému prezidentovi Guaidóvi, ktorého za venezuelského prezidenta vyhlásili Američania. Venezuelčania už pracujú na tom, aby nemohol Guaidóo odísť z krajiny, blokujú sa jeho bankové účty a údajne čoskoro venezuelské orgány začnú zabavovať jeho majetok.

Bolton na svojom účte na Twitteri doslovne napísal: “Posudzujeme nezákonné hrozby generálneho prokurátora Venezuely voči prezidentovi Juanovi Guaidóovi. Dovoľte mi ešte raz zopakovať, budú nasledovať veľké problémy pre všetkých, kto sa pokúša oslabiť demokraciu vo Venezuele a ohroziť Guaidóa.

Maduro na svojom účte na Twitteri hovorí, že do 13. 4. 2019 chce sformovať takmer 50 tisíc skupín národných dobrovoľníkov, ktorí budú dislokovaní aj v jednotlivých dedinách a mestských štvrtiach. Toto bolivarovské národne dobrovoľnícke hnutie má podľa Madura ukázať hrozivú silu venezuelského ľudu.

Samozrejme podobne ako v prípade Iraku, Líbye či Sýrie sa Američania určite nespoliehali len na demonštrácie a vo venezuelských ozbrojených silách či tajnej službe môžu mať pod kontrolou mnohých dôstojníkov, vojakov i policajtov. Ak však Maduro zvládne prípadný puč v ozbrojených silách, môže sa aj za pomoci národných dobrovoľníkov a pomoci Ruska, Číny a Iránu, udržať.

Prípadný vojenský útok z Kolumbie či Brazílie voči Venezuele môže byť takisto reálny, venezuelská armáda však patrí k najmodernejším armádam v Latinskej Amerike, takže vojenský útok okolitých krajín pod americkou kuratelou má len vlažnú podporu. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že vo Venezuele sú rozhodnutí Rusi, Číňania a Irán chrániť takisto svoje záujmy. Ak sa Američania nezmocnia kontroly nad obrovskými zásobami venezuelskej ropy, ich ekonomické problémy sa budú prehlbovať.

Venezuela sa však s určitosťou môže spoľahnúť na ekonomický tlak zo strany USA a Západu, kde nemá Venezuela žiadne možnosti reagovať. Briti a Američania podobne ako v prípade Iraku, Líbye, Sýrie či Iránu jednoducho skonfiškujú všetko imanie Venezuely na Západe. Irán sa však napriek americkému ekonomickému tlaku osamotený udržal aj v období 1990 – 2010, kedy boli možnosti ruskej a čínskej pomoci Iránu značne nízke a Západ jednoducho po iránskej revolúcii v sedemdesiatych rokoch, ktorá zvrhla iránskeho šáha, ukradol všetko zlato a aktíva Iránu uložené v západných bankách.

Portál Iarex tvrdí, že útok na Madura treba vnímať ako snahu USA oslabiť najmä Čínu a jej pozície v Latinskej Amerike. Američania skúšajú trpezlivosť a ochotu Číny reagovať na tlak. Pokiaľ Rusi sú aj vďaka svojím moderným zbraniam podstatne ochotnejší ísť do konfrontácie s USA (dosiaľ asymetrické kroky Ruska), Číňania sú podstatne opatrnejší a psychologicky subtílnejší. Čoraz viac Číňanov však chápe, že po každom ustúpení Číňanov neprichádza k zníženiu amerického tlaku, naopak tlak sa stupňuje, takže ústupky Američanom sú kontraproduktívne. Američania sú rozhodnutí tlačiť dovtedy, kým nedosiahnu čo chcú, ak však hrozí že utŕžia úder, stiahnu sa.

Ak Američania ovládnu Venezuelu, finančne sa im nesmierne uľaví. Venezuela, Afganistan, Sýria, Líbya či oblasť Kurdistanu sú oblasti s bohatými zásobami nerastných surovín všetkého druhu. Ak Američania nebudú mať možnosť parazitovať na týchto zásobách, ich ekonomické problémy sa prehĺbia. V ruskom priestore však medzi odborníkmi rezonuje aj otázka, či Venezuela nie je len figúrkou v rusko-americkom geopolitickom súperení a či nehrozí výmena Venezuely, napríklad za Ukrajinu.

– – –