Eduard Chmelár
20. 3. 2016 zdroj
vraj sa dožadujete úcty. Cítite sa osobitne dotknutí, že vás nazývajú fašistami a že prezident odmietol prijať vášho vodcu. Keďže vás je viac ako dvestotisíc, je to dostatočná masa na to, aby ste získali moju pozornosť, ale ak chcete komunikovať, dohodneme sa najprv na jasných pravidlách: úcty sa môže dožadovať len ten, kto sa správa slušne. Kto nenadáva, neuráža (človeka, ani skupinu osôb), kto nepropaguje násilie a ideológiu vedúcu k potláčaniu ľudských práv.
Ak sa dokážete zmestiť do tohto základného rámca slušnosti, môžeme hovoriť o dialógu. Fajn. Ak ste to zvládli po túto úroveň, môžeme ísť ďalej.
Úcta sa preukazuje úctyhodným činom alebo úctyhodným osobám. Vaša voľba si nevyžaduje (a u mňa ani nikdy nezíska) úctu, ale len rešpekt. Je to vaše právo a za svoje rozhodnutie preberáte plnú zodpovednosť – nič viac a nič menej. Kritizovali ste Andreja Kisku za to, že sa nestretol s vaším vodcom. Ja kritizujem Andreja Kisku za to, že sa stretol s krvavým tureckým prezidentom Erdoganom a nazval ho svojím priateľom, lebo to nepovažujem ani za správne, ani za vhodné. Naopak, vôbec mi neprekáža, že sa nestretol s Mariánom Kotlebom. Ja by som to tiež pravdepodobne neurobil a hneď vám aj poviem, prečo.
Mohol by som to vysvetliť jediným stručným principiálnym stanoviskom: s fašistami sa nevyjednáva. Ale to vám pravdepodobne nebude stačiť, pretože vy máte zmätok v chápaní toho, čo to ten fašizmus je. Nechcem od vás zložité definície. Na to, aby ste pochopili, že fašizmus je v civilizovanej spoločnosti neprijateľný, z vás nemusia byť profesori dejín a habilitovaní historici, ako som ja. Na to potrebujete obyčajnú slušnú výchovu, akú som ja dostal doma a vzdelanie na úrovni žiaka strednej školy (no, o tom druhom už musím pochybovať, lebo som čítal anketu medzi dvadsaťročnými mladými ľuďmi v Pravde, ktorí si myslia, že holokaust je výrub stromov v lese a pri otázke o Tisovi hádali, že to bol asi futbalista, herec alebo parti zán). Ak ste toto všetko v útlom veku získali, potom predsa nemôžete mať problém s rozlíšením, čo je správne a čo nie, lebo vás akiste učili, že ľuďom sa vulgárne nenadáva, že sa do nich nekope a že Hitler nebol postmoderný mysliteľ, ale masový vrah. Toto všetko ste vedeli a napriek tomu ste takých ľudí zvolili.
Zvolili ste človeka, ktorý popiera nacistické zverstvá, ako verejný činiteľ sa odmieta pokloniť ich obetiam a vašich dedov, ktorí bojovali za slobodu tohto národa, nazýva banditmi. Zvolili ste človeka, ktorý stojí pred súdom, lebo dokopal slušného chlapca v bare iba preto, lebo mu vadila jeho farba pokožky a nazval ho špinavým negrom. A keď ho verejný tlak prinútil vzdať sa mandátu, na jeho miesto nas túpil ďalší násilník, ktorý hádzal kamene do moslimskej rodiny s kočíkom a na svojej facebookovej stránke velebil Adolfa Hitlera. Takže sebareflexia u vás vyzerá tak, že agresívneho rasistu vymeníte za otvoreného neonacistu. No, tomu sa teda hovorí výber… Ak toto všetko viete a tvárite sa, že to nie je fašistická strana, buď o fašizme neviete vôbec nič alebo ste pokrytci a v skutočnosti vám to nevadí. A prepáčte, je zvrátené a choré, ak sa úcty dožadujú ľudia, ktorí bezdôvodne urážajú a fyzicky napádajú iných.
Viem, mnohí z vás hovoria, že za toto ste ich nevolili, dokonca niektorí z vás hovoria i to, že s nimi v týchto veciach nesúhlasíte, že ste im dali hlas iba preto, lebo s týmto skorumpovaným prehnitým systémom už konečne treba niečo robiť… A teraz otázka za tisíc bodov: to si naozaj myslíte, že týmto systémom pohnú tí holohlaví bitkári? Oni porazia oligarchiu, zmodernizujú školstvo, zlepšia zdravotníctvo a zreformujú sociálny systém, áno? Napríklad ten 22-ročný holohlavý predavač z e-shopu, ktorý hodil kameň do bábätka a o Hitlerovi píše s takým obdivom, akoby ho navrhoval na kanonizáciu. Toto majú byť tí lepší poslanci ako doposiaľ, áno? Pri kladnej odpovedi ste u m ňa stratili posledné zvyšky serióznej pozornosti. Lebo takýmto zmýšľaním si koledujete o analýzu, ale ubezpečujem vás, že nie politickú.
Rozumiem vašej frustrácii zo smerovania tejto civilizácie, ale nemôžem sa stotožniť s riešeniami, ktoré ste si zvolili, lebo práve tie (a nie kritika systému) sú fašistické. Nielen preto, lebo ešte nikdy sa nestalo, aby svine vyčistili chliev. Ale najmä preto, že vás upodozrievam z alibizmu. Z alibizmu, ktorý by sa demaskoval okamžite, keby Kotleba odhodil rasistický slovník a stal by sa obyčajnou protisystémovou stranou – a vám by to začalo chýbať. Lebo tak ako váš vodca veľmi dobre vie, prečo sa začal vyhýbať novinárskym otázkam týkajúcim sa jeho názoru na holokaust (lebo vie, že dnes by ho už za to poslali do väzenia), tak aj vy podvedome viete, čo vám na tejto politike imponuje – hulvátstvo, ktoré si mýlite s pravdou. Neschopnosť po chopiť, že Rómovia, židia a utečenci nemôžu za vaše pokašľané životy z vás robí agresívnych slabochov vybíjajúcich si zlosť na tých najslabších.
Samozrejme, viem, kde to všetko vzniklo. Už pred 13 rokmi som v knihe Svet nie je na predaj upozorňoval na to, že globálny neoliberalizmus sa formuje na systém, ktorého následky môžu byť horšie ako následky fašistickej diktatúry. Varoval som pred tým, k čomu vedú drastické ekonomické reformy: “Je to súťaž, ktorá sa má skončiť oddelením dobrých od zlých, silných od slabých, schopných od neschopných. Je to extrémna podoba sociálneho darwinizmu dovedená do šialenej dokonalosti. Je to hlásanie o nadradenosti úspešných, je to evanjelium bezohľadnosti a neľútostnosti, je to popretie všetkých humanistických tradícií ľudstva. Zároveň je to program nekompromisného vylučovania zo spoločnosti, pr ičom dôvody takéhoto zaobchádzania môžu byť akékoľvek – choroba, staroba, tehotenstvo, náhle zlyhanie alebo jednoducho iba ekonomické zámery vlastníka. Neoliberáli vlastne vytvorili plán na zbavenie sa zodpovednosti za porazených, ktorým spoločnosť nič nedlhuje.”
Nemusíte mi vysvetľovať, aký je tento režim. Viem veľmi dobre, aký je a užil som si s ním viac než dosť. Pamätám si časy, keď všetky médiá (VŠETKY) kopali za Dzurindovu vládu a novinárom absencia plurality nechýbala, keď v Dzurindovej vláde sedel obdivovateľ Pinochetovej ekonomickej politiky, keď šialené Kaníkove experimenty donútili hladných ľudí na východe k rabovaniu, až musela zasahovať armáda. Pamätám si, keď ma Hríbov týždenník (vtedy ešte Domino fórum) zaradil spolu s profesorom Václavom Bělohradským, Erazimom Kohákom a Janom Kellerom medzi “intelektuálnych extrémistov” a nechápal, že pre mňa to nie je nadávka, ale česť, keď ma týždenník Plus sedem dní za zorganizovanie štandardnej mierovej demonštrácie proti vojne v Iraku, na ktorej sa zúčastnilo vyše 3000 ľudí, označil za “distingvovaného anarchistu”. Pamätám si, keď dal Martin Šimečka v denníku Sme na celej novinovej strane podrobne kádrovať a škandalizovať všetkých signatárov iniciatívy za referendum o vstupe do NATO.
Áno, aj takéto časy sme žili, keď bolo treba na vyslovenie názoru proti obludnej mediálnej mašinérii skutočnú odvahu a podaktorí, ktorí sa dnes cítia byť div nie disidentmi, na to zabudli. Ale nikdy, nikdy mi pri tom ani na um nezišlo spochybňovať demokratické výdobytky a oberať ľudí o slobodu. Ani Hitler nevyhral voľby s prísľubom koncentrákov a popráv, ale s lákavou ponukou, že dokáže urobiť v krajine poriadok. Ned ajte sa oklamať a zlákať na skratky, ktoré už toľkokrát v dejinách viedli do pekla. Táto spoločnosť potrebuje radikálnu obnovu a zásadný obrat k lepšiemu. Ale neobetujte pre to vlastnú slobodu. Lebo pre fašistov bola demokracia vždy len nástrojom, ako získať absolútnu moc a zlomiť tú vašu.
Všetkých dobrých ľudí zo stredného Slovenska pozývam na prednášku o historických koreňoch fašizmu, jeho druhoch, prejavoch, príčinách a dôsledkoch spojenú s diskusiou o povolebnej situácii, ktorá sa uskutoční v pondelok, 14. marca 2016 o 19.00 hod. v Centre nezávislej kultúry Záhrada na Námestí SNP v Banskej Bystrici.
Vystoupení Eduarda Chmelára na Vratimovském semináři:
